andrea

Chce sa ti plakať.

Vidím únavu na viečkach.

Nepoviem svoje trápenie,

skryjem a hodím ho do rieky.

Unesú ho vlny, no bolesť mi zostane.

Musím to povedať!

No dnes nie.

Dnes, keď chceš plakať.

Prečo trápenie nezahodíš?!

Bolesť ti ošetrím,

prepíšem ti lásku.

Len už neplač!

Alebo....plačme obaja!

Zmyjeme ťažobu z duše,

naplníme rieky,

zaplavíme lúky.

Trápenia vsaje zem.

Vyrastie kvet......

Odtrhneš mi ho z lásky.

Kvet zrodený zo sĺz.

Neplač a hovor!

Celú pravdu, celú bolesť,

nech sa viac nevráti.

Vtedy bolí viac.

Rozprávajme sa, plačme!

Úprimne.

Nenos mi viac kvety...

Nie, tie z lúky.