andrea

Vkrádam sa ti do sna a pretváram onen svet. S tvojím úsmevom sa hrám presne podľa mojich chutí. Prezerám  myšlienky a zisťujem, koľko z nich je venovaných mne. V tej spleti sa nestratím. Poznám tvoje kroky, cítim každú z tvojich nálad. Čítam z teba na dobrú noc. Netreba mi poviedku, keď si veľkým románom.

Vnímam každý riadok, každú hlásku, každý škrt. Učím sa ťa naspamäť už roky. Myslím, že ty sa nedáš nabifľovať. Prečo používať naučené vety z teba?! Zajtra je nový deň a možno sa zatváriš inak, a možno zmeníš jednu poučku.

Prichádzam každú noc, keď sa mesiac hrá na astrológa. Odchádzam s úsmevom venovanom tebe.

Dnes mi ponúkli pernamentku aj vernostnú zľavu. Bláznom sa otvárajú dvere a ja som akoby na rogale. Nič okolo, čo ma vyvedie z koncentrácie. Moja cesta je jedna, presne poznám smer. Veľká knižnica plná románov. Noc predsa čaruje. Pár hodín spolu lietame alebo si listujem tie stránky.

O mesiac žrebujú hlavnú cenu. Môžem ťa zmeniť na skutočnosť, môžem stáť na zemi, môžem kričať, môžem skákať, môžeš ma spoznať. Dva lístky, ktoré nesú moje meno, zvyšujú šancu na úspech.

Dnes je tá chvíľa. Mená sa mihajú na monitore ako splašené byvoly. Úradníček s bradou a staromódnym vyšediveným cylindrom je organizátorom tejto relácie. Miestnosť, našťastie klimatizovaná, je nenormálne plná. Niečo tuším. Tie dve menovky sú úboho málo. Prst prikladá na tlačidlo ENTER. Jeho roztrasené údy ho predurčujú na dôchodok. Hold, tradícia je tradícia. O pár sekúnd sa rozhodne. Nebudem sa ti vkrádať do snov a konečne si prečítam poviedku.

Počuť len chrapľavé dýchanie starého pána.

Dnes, práve teraz, v tomto momente sa rozhodlo.........................................................................

Nevyhral nik. Elektráreň štrajkuje a miestnosť osvietil náhradný zdroj svetla. Slabý, nejasný. Začína byť dusno. Klimatizácia sklamala. Computer spravil jednoduchý a rýchly proces DELETE. Len trápne blikajúci nápis NO SIGNAL na obrazovke a prísľub dôchodcu, že o rok sa tradícia opakuje znova. Veď ako každý rok. Tradícia je tradícia.

Vstanem. Bez rozmýšľania si v kvetinárstve kúpim obľúbenú slnečnicu.

Bolo to dnes, keď som sa mohla stať človekom, kráčať v ústrety slnku. Predsa sa nemýlili, keď tvrdili, že technika zabíja city. Práve zhasla šanca pre jedného z Nás ,venovať hrejivý pocit Vám.

Prídem večer a slnečnica mi bude pripomínať, že sa oplatí veriť. Dúfam, že elektrikárom zvýšia plat a nebudú už výpadky elektrického prúdu.